Telegraf_12_2014

899,6 MHz ●● Ľudia mali tradície a obyčaje v krvi a ich dodržiavanie odovzdávali z generácie na generáciu. Páračky peria, priadky, predvianočné obdobie, Vianoce, Nový rok, Traja králi, fašiangy, pôst, veľkonočné obdobie, jánske ohne, žatva, Všechsvätých a ďalšie obdobia. Úkony ba obyčaje ovplyvňovali v priebehu roka život jednotlivcov, rodín aj celých obcí. Každý región mal po- čas adventu a vianočných sviatkov svoje osobitosti, tradície, zvyky. Liptov Najväčšia rozmanitosť a symbolika boli spojené s prípravou štedrovečerné- ho jedla a úpravou stola. Budúcu prosperitu gaz- dovstva mohla ovplyvniť gazdiná už pri príprave pokrmov. Ak chcela, aby ovocné stromy dobre rodili, musela každý chytiť rukou oblepenou cestom z mie- senia vianočného chleba. Aj na kvalite pečiva si mu- sela dať záležať. Muselo byť dobre vykysnuté, ne- popraskané, pekné. Nízke nevykysnuté chleby a ko- láče mali byť predzvesťou úpadku celého gazdovstva. V Liptovských Sliačoch sa uchoval zvyk, že gazdiná pri vyberaní opekancov z vody, v ktorej ich obárala, zakaždým, keď vybrala na misu plnú varechu, udre- la ňou hus. Koľkokrát hus zagágala, toľko vraj na jar zniesla vajec. Štedrý večer Zvláštna pozornosť sa ve- novala príprave a úprave štedrovečerného stola. Sa- motný stôl nielenže mal osobitne významnú funk- ciu v interiéri izby, ale ten- toraz bol jeho význam ešte zvýraznený všetkým, čo bolo na ňom naložené. Na stôl sa mali dostať všetky plodiny, ktoré sa v gazdov- stve pestovali, čo malo mať pozitívny vplyv na ich pes- tovanie v budúcom roku. Hojnosť jedál na štedrove- černom stole znamenala hojnosť a dostatok všetkého v budúcom roku. Pod obrus sa kládol plný mešec pe- ňazí, aby v nasledujúcom roku nechýbali. Pod stôl dal gazda kanvu s vodou, aby mu vraj statok po celý rok božie požehnanie spre- vádzalo. Večera sa začínala po zotmení, keď sa na nebi objavila prvá hviezda. Naj- skôr sa jedli oblátky s me- dom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšie pre statok. Medom gazda aj čelá domácich po- natieral, aby sa mali radi. Potom bol prípitok a vzá- jomné želanie zdravia a šťastia. Jedli sa opekance posypané makom a bryn- dzou, varená údená ryba, pre každého člena rodiny jedna, potom tzv. žobrác- ka, alebo pastierska kaša, polievka, v ktorej sa varili ryby, kapustnica, zahuste- ná krúpami, ryžou a vždy v nej boli aj sušené huby. Nakoniec sa pilo hriate a varené víno, jedli sa ja- bĺčka a orechy. Všetky zvy- šky sa nechávali na stole, lebo keby sa vyniesli, išiel by s nimi v budúcom roku preč aj majetok. Po večeri chodili dievky spievať popod okná ná- božné vianočné piesne. Aj spoločne chodili mládenci s dievkami, ale keďže bolo zvykom každého, kto pri- šiel, obdarovať, chodievali aj Cigáni, obecní sluhovia a dedinská chudoba. Božie narodenie V prvý sviatok vianočný - na Božie narodenie, ktoré sa považovalo za najväčší sviatok roku, sa nič nero- bilo, niekde dokonca ani nevarilo. Jedli sa zvyšky zo Štedrého večera, najviac vianočná polievka a deň dopredu uvarená kapusta s údeným mäsom. V nie- ktorých dedinách platil aj zákaz chodiť na návštevy. Tento deň bol však príleži- tosťou pre malých chlapcov, aby chodili vinšovať. Nosili so sebou aj plátenné kapsič- ky, do ktorých si ukladali výslužku - koláče, jabĺčka, prípadne drobný peniaz. Vítanými a očakávanými návštevníkmi vianočných domácností boli betlehemci či jasličkári, ako ľudia volali chlapcov s papierovým ale- bo dreveným betlehemom, ktorí za odmenu predvá- dzali dej betlehemskej hry. Čas vianočný, čas svia Vianoce

Telegraf_12_2014

Náhľad strán